fbpx

Maľba prepája históriu so súčasnosťou

Košický umelec Jozef skrášlil činžiak na nepoznanie: Z počmáranej steny umelecké dielo
3 /4

O tom, ako sa tvorilo netradičné výtvarné dielo zasadené vo verejnom priestore, sme sa rozprávali s jeho autorom Dodim Grintom.

Bol motív maľby od začiatku jasný? 

Vytvoriť návrh mi trvalo asi minútu. Pozrel som sa na stenu a hneď som si vedel predstaviť, čo tam pôjde. Mám totiž za sebou už viacero podobných prác. Zadávateľ, správca prevádzok na Stanici Košice, mi dal voľnú ruku, a tak som chcel do maľby vniesť niečo, čo ľudia dnes len tak nevidia. Preto som znázornil starý typ lokomotívy, ktorý je z estetickej stránky pre cestujúcich omnoho zaujímavejší ako dnes jazdiace moderné vlaky. Zároveň som do pozadia zakomponoval aj zrekonštruovanú budovu stanice, takže maľbu ako takú môžeme považovať aj za istú formu prepojenia histórie so súčasnosťou.

Ako dlho trvalo maľovanie? 

Pracoval som päť nocí, celkovo asi dvadsať hodín. Robil som v noci, pretože košická stanica je veľmi dynamické miesto a cez deň je tu veľký pohyb ľudí. Pracujem so sprejmi, ktoré majú silnú charakteristickú vôňu, v noci som tak tým nikoho neobťažoval. Podobne ako iným umelcom sa mi v takom čase tvorí lepšie, keďže mám potrebný pokoj na prácu.

V čom vidíte prínos tohto diela?  

Maľba ako celok má plniť funkciu takzvaného trick-artu, čo znamená, že objekt vychádza zo steny. Ľudia sa pri ňom môžu fotiť, akoby boli súčasťou maľby. Táto forma je estetickejšia a na pohľad príjemnejšia, než klasická pomaľovaná stena, určite je to zaujímavejšie než klasický banner či reklamný plagát.

Plánujete  ďalšie diela na košickej stanici?

Stanica sa mi veľmi páči. Som otvorený spolupráci s ľuďmi, ktorí chcú vytvoriť niečo nové a zaujímavé. Pri tvorbe svojho diela som začal vnímať stanicu ako celok, nielen ako miesto na kúpu cestovného lístka. Rád sa ako umelec vrátim do tohto priestoru, už teraz mám množstvo nápadov na ďalšie maľby. Som rád, že aj druhá strana je naklonená prípadnej ďalšej spolupráci.